Predpoveď z roku 1994: rozpad Európskej únie

Autor: Tomáš Szalay | 5.3.2005 o 18:37 | Karma článku: 7,45 | Prečítané:  3068x

Ivan Klinec vo svojom blogu písal o správe súkromnej americkej spravodajskej služby Stratfor, ktorá predpovedala vývoj do roku 2015. A čo predpovedal Strafor pred desiatimi rokmi (na obdobie 1995-2005)? Rozpad Európskej únie, občiansku vojnu v Číne, posilnenie postavenia Japonska...

MC Escher: Hand with Reflecting Sphere, 1935MC Escher: Hand with Reflecting Sphere, 1935
Či sa prognóza Stratforu do roku 2015 splní, zistíme najneskôr o desať rokov. V diskusii k článku však zaznela podnetná otázka – aké predpovede mal Stratfor v minulosti a či sa splnili. Môj článok je vlastne len dlhším diskusným príspevkom a odpoveďou na túto otázku.

Predpoveď Stratforu na roky 1995 – 2005

Predpoveď spred desiatich rokov nie je úplne zlá – v niektorých veciach analytici správne odhadli vývoj udalostí (pretrvávanie ekonomických problémov Japonska, intervenciu v Iraku). Ale vo viacerých im to... nevyšlo. Čínsky hospodársky rast sa nespomalil, Čína neupadla do chaosu, Japonsko nie je politicko-vojenským lídrom v oblasti, európska menová únia napriek všetkému vznikla. Krízu v juhovýchodnej Ázii nespomenuli – predpovedali len miestne problémy pre Južnú Kóreu a Tajvan. O spľasnutí technologickej bubliny či o globálnom terorizme ani slovo.

Komu sa nechce čítať anglický text, tu je trochu skrátený preklad:

Svet čakajú dva protichodné trendy: na jednej strane globálna ekonomická prosperita, na strane druhej vzrastajúce napätie a nestabilita. Podobným vývojom prešiel svet pred prvou svetovou vojnou. Hoci panuje viera, že prosperita vedie k stabilizácii, my s tým nesúhlasíme. Prosperita vedie k ekonomickej integrácii a vzrastajúcej závislosti. To vedie k neistote, keďže stúpajúci význam medzinárodných ekonomických vzťahov prináša aj rastúce príležitosti pre trenice.

S rastom ekonomickej integrácie sa mnohé z toho, čo je pre národy dôležité, dostane pod vplyv zahraničných mocností. Každý národ hľadá spôsoby ako ovplyvniť a kontrolovať tieto zahraničné mocnosti. Napríklad: čím väčšia americko-japonská integrácia, tým väčšia potreba oboch národov kontrolovať správanie toho druhého. Politické prostriedky sa použijú na kontrolu ekonomických vzťahov. To povedie k rastúcemu napätiu v medzinárodnom systéme. Podobne ako v rokoch 1900-1914 pôjdu prosperita a nestabilita ruka v ruke.

Európsku úniu budú trápiť “zažívacie” problémy Nemecka pri absorbovaní Východného Nemecka a neschopnosť vytvoriť menovú úniu. Veľké mocnosti nebudú ochotné odovzdať svoju suverenitu do rúk Bruselu. Úniu čakajú ťažké rokovania a ich zlyhania. Je ťažko predstaviteľné, že v situácii, kde sú čistí dlžníci (napríklad Grécko či Portugalsko) a čistí veritelia (napríklad Holandsko či Nórsko) by veritelia súhlasili so zdieľaním fiškálnych stratégií. Európska integrácia bude spochybnená a zvrat v roku 1997 ovplyvní celé nasledujúce desaťročie.

Japonsko si z novej prosperity užije asi najmenej. Bude dobiehať problémy z osemdesiatych rokov. Objavia sa prísľuby obnovy, aby znovu zapadli. Konkurencia od východo- a juhoázijských ekonomík zníži japonský náskok a v oblasti technologických inovácií budú dominovať Američania. Rastúca nezamestnanosť, nesplnené prísľuby prosperity a pocit zmeškaných príležitostí budú prehlbovať sociálnu nestabilitu.

Východoázijské ekonomiky budú na vrchole v rokoch 1996/97. Súčasný kórejský a tajvanský investičný boom kulminuje – a nasledovať budú značné ekonomické problémy. Čína sa nachádza vo vážnych štrukturálnych problémoch, nemá dostatok kvalifikovanej pracovnej sily a klesá jej miera návratnosti investícií. Považujeme za extrémne nepravdepodobné, že súčasný rýchly čínsky rast bude pokračovať. Nestabilita v Číne môže viesť k rozpadu a občianskej vojne medzi vnútrozemím a pobrežnými oblasťami.

Zaujímavé sú ekonomické výhľady v oblasti Indického oceánu. India, spolu s Južnou Afrikou, Malajziou, Singapurom a Indonéziou majú možnosť silného rastu.

Tretí svet má to najhoršie už za sebou. Rastúca globálna prosperita zastavila pád cien minerálov a poľnohospodárskych výrobkov.

So starnutím populácie najprv dramaticky klesne spotreba, neskôr však začne stúpať. Mladé rodiny sú totiž na hranici zadĺženia, kým v strednom veku sa obmedzenia uvoľňujú a umožňujú spotrebe rásť. Na jednej strane budú k dispozícii významné prostriedky na kapitálové investície. Nové technológie a nové výrobky budú poháňané novými peniazmi, ktoré budú hľadať uspokojivú návratnosť.

Na druhej strane si starnúci investori udržia dostatočnú hotovosť pre spotrebu. Tento dopyt znižuje riziko investícií a zaručuje vysokú mieru utilizácie. Tento cyklus bude fungovať až do roku 2010, keď sa táto generácia dostane do dôchodkového veku. Obdobie 1995-2005 bude vnímané ako zlatý vek.

Spojené štáty majú najlepšie finančné i demografické postavenie, aby tento trend využili. Zaujímavé je, že národný dlh nevyvolal predpovedané problémy (vytlačenie súkromných veriteľov a rast úrokových sadzieb). Dôsledkom bolo obmedzenie schopnosti federálnej vlády financovať nové sociálne programy. Americký deficit voči východnej Ázii je skôr politický než ekonomický problém.

Tento šťastný ekonomický obraz však nebude vyvážený podobne šťastným politickým a vojenským obrazom. Hoci nebudeme svedkami veľkých vojen, nasledujúce desaťročie bude obdobím rastúceho nesúladu tak medzi národmi, ako aj v rámci národov. Pritom rozhodujúcou bude táto otázka: ako sa medzinárodný systém vyrovná s rastúcou silou Spojených štátov a čo urobia Spojené štáty so svojou rastúcou silou?

Záver studenej vojny urobil zo Spojených štátov jedinú superveľmoc na svete – teda jedinú mocnosť, ktorá je schopná globálne použiť svoje sily. Prvým prejavom zahraničnej politiky po období studenej vojny bola doktrína Nového svetového poriadku (New World Order). Predpokladom bolo, že doterajšie inštitúcie vytvorené Spojenými štátmi na kontrolu ZSSR budú pokračovať vo svojej práci a budú spravovať pomerne jednotný svet. Operácia Púštna búrka bola prvým, posledným a zároveň jediným prejavom tejto doktríny. Slabina Nového svetového poriadku bola jednoduchá: zabudol na hromadu problémov, ktoré rozdeľovali slobodný svet a ktoré boli načas odložené kvôli sovietskej hrozbe. Keď však hrozba pominula, nebol viac dôvod nevšímať si tieto vnútorné rozdiely. USA môžu použiť svoju silu na donútenie kohokoľvek, aby tieto problémy opäť načas odložil nabok. Problém je, že to za to skrátka nestojí.

Pre Spojené štáty je najdôležitejšou úlohou udržanie rovnováhy moci v Euroázii. Cieľom je zabrániť akejkoľvek mocnosti, aby jej dominovala a využivala jej zdroje. USA zasiahli v Euroázii v 20. storočí trikrát: v prvej svetovej vojne aby zabránili získať dominanciu Nemecku. V druhej svetovej vojne to bolo Nemecko a Japonsko a v studenej vojne Sovietsky zväz. Pri každej intervencii bolo americkou stratégiou vmanévrovať spojencov do pozície, aby v prvom rade oni niesli bremeno bojov – ale s americkou logistickou a technickou podporou.

Dnes nepredstavuje žiadna jednotlivá mocnosť ohrozenie pre Euroáziu. Sila Ruska sa ukáže, ale v najbližších desiatich rokoch sa bude skôr sústrediť na získanie stratených území impéria. To znamená, že rovnováha sa v Euroázii bude dovtedy udržiavať sama. Spojené štáty sa budú môcť (a aj to urobia) stiahnuť.

Spojené štáty podľa nás prejdú na stratégiu modrej vody – budú udržiavať námorníctvo na hraniciach Euroázie, ale budú sa snažiť vyhnúť bojom na súši. Tam sa budú snažiť uprednostniť politické a ekonomické prostriedky na dosiahnutie rovnováhy.

Rusko bude v hraničných oblastiach, kde sa snaží opätovne presadiť, narážať na odpor – Nemecko, moslimské krajiny a Čína budú (každý z iných dôvodov) podporovať separatistov.

V západnej Európe bude pokračovať politický spor o úlohu Európskej únie medzi Veľkou Britániou, Francúzskom a Nemeckom.

Vo východnej Ázii bude rásť politicko-vojenský vplyv Japonska a budeme svedkami rastúceho americko-japonského súťaženia. Japonci využijú čínsky rozklad a svoj export budú orientovať práve sem. Budú sa snažiť využiť chaos v Číne a v celom západnom Pacifiku sa pokúsia obnoviť svoju rolu, ktorú opustili v roku 1945.

Kľúčom k pochopeniu nasledujúceho desaťročia je poznanie, že medzinárodný systém je charakterizovaný veľkou nerovnováhou. Spojené štáty majú pritom drvivú ekonomickú a politickú výhodu. V záujme takejto mocnosti by mohlo byť presadenie celosvetového mieru. Ale geografické podmienky (veľkosť a poloha USA) v spojení s cenou, ktorú by takýto mier stál podstatne prevažujú nad možnými prínosmi. Akákoľvek intervencia v Euroázii prináša vyššie náklady než výnosy. Jedinou výnimkou môže byť intervencia v Perzskom zálive, ktorá sa môže stať prínosnou vďaka rope. Ale okrem Perzského zálivu nebudú mať veľmoci motiváciu zavádzať na svete poriadok. Spojené štáty uprednostnia udržiavanie rovnováhy. Vojenské intervencie budú v nasledujúcom desaťročí stále vzácnejšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.


Už ste čítali?