Podľa ministerstva sa ich do verejného obstarávania prihlásilo sedem. Sedem súťažiacich, to už nevyzerá ako tragédia. Dosť na to, aby obstarávanie vyzeralo ako ozajstná súťaž.
V skutočnosti to však môže byť celé inak. Možno sme len svedkami súboja fantómov. Nie je vylúčené, že prihlásení záujemcovia nespĺňajú predpísané podmienky súťaže a len tvoria komparz budúcemu víťazovi. Prečo si to myslím?
PPP projekt novej nemocnice je typu DBFO. Znamená to, že víťaz obstarávania bude zodpovedný za všetky štyri aktivity okolo nemocnice: dizajn (Design), stavbu (Build), financovanie (Finance) a prevádzkovanie (Operate). Pri prevádzkovaní nemocnice sa tak nebude môcť vyhovárať napr. na to, že budova je zle postavená.
Do súťaže o bratislavskú nemocnicu sa mohli prihlásiť len firmy, ktoré majú referenciu z takéhoto typu projektu (teda navrhli, postavili, prefinancovali a prevádzkovali nemocnicu ako DBFO). Na svete ich veľa nie je, keďže zvyčajne takéto projekty vznikajú z ad hoc vytvorených konzorcií, kde jeden účastník prinesie referenciu D, jeden referenciu B, ďalší F a iný O.
Takéto „skladanie“ referencií však vo vyhlásenej súťaži na bratislavskú nemocnicu nie je možné. Je to mimoriadne (a zbytočne) prísne kritérium, ktoré podľa mojich informácií od súťaže odradilo mnoho potenciálnych a kvalitných záujemcov.
Sedem sa ich však nakoniec prihlásilo. Podľa súťažných podmienok im stačí referencie dokladovať čestným vyhlásením. Obstarávateľ (ministerstvo) bude tieto čestné vyhlásenia overovať až po skončení súťažného dialógu.
Dovtedy však budú prebiehať rokovania, spolu s nimi budú naskakovať konzultačné hodiny poradcov.
Keď sa potom overia referencie, ministerstvo môže zistiť, že vlastne celý čas viedlo dialóg s niekým, kto tam vôbec nemal byť. A môžeme byť prekvapení, kto potom z tej sedmičky prihlásených zostane ešte v hre.
Ministerstvo zatiaľ odmieta prezradiť mená súťažiacich. Túto komunikačnú stratégiu bude musieť veľmi rýchlo prehodnotiť, ak sa chce zbaviť podozrenia z netransparentnosti pri zákazke, ktorá je ocenená na 6,4 miliardy (!) eur.
Je potrebné, aby ministerstvo zverejnilo mená súťažiacich a overilo ich referencie. Aby sme tu po drahej „pseudokauze“ nemali aj drahú „pseudosúťaž“.