Tri najhoršie slová, ktoré môžete od mestského policajta počuť?

Autor: Tomáš Szalay | 7.7.2010 o 13:41 | (upravené 7.7.2010 o 22:45) Karma článku: 19,32 | Prečítané:  26859x

- Dobrý deň, susedko.

Mestský policajt používa mestskú políciu na to, aby predvádzal svoje právomoci pred susedmi.

Otec mal meniny. Pozval nás s Majkou na malú, štvorčlennú grilovačku, do záhrady v záhradkárskej kolónii pánubohu za chrbtom, pod lesom. Večer sme teda prišli, auto sme zaparkovali pred susedovou záhradou, keďže pred našou už parkovali susedia. Asi po hodine vidím, že k záhrade mieri auto mestskej polície. Mestský policajt vystúpil a začal fotografovať moje auto.

"V čom je problém," pýtam sa, keď prídem k plotu.

"Majiteľ pozemku, pred ktorým stojíte, sa sťažoval, že tu bol a nemohol ísť autom dnu. Nepoznáte zákony, stojíte pred vchodom na pozemok. Tam nesmiete stáť," povedal.

"Ale my sme tu v záhrade celý čas. Za poslednú hodinu tu nikto nebol a nechcel vchádzať do svojej záhrady. Veď keby tu bol, v tejto slepej ulici by sme si ho určite všimli a nebol by problém posunúť auto, aby mohol prejsť." Koniec koncov, presne takto tu parkujú užívatelia záhrad desiatky rokov. Tých pár ľudí z tucta okolitých záhrad sa navzájom pozná a vie, ku komu ktoré auto patrí a keď treba, poprosíme ho, aby sa trochu posunul. Priestor na parkovanie je tam stiesnený a vyžaduje to trochu cvičiť sokoban. Všetci tu boli doteraz chápaví, neformálni a medziľudské vzťahy boli v poriadku. Až doteraz.

"To je jedno, nesmiete tam stáť, urobili ste dopravný priestupok. Máte poznať zákony."

Prešiel som postupne všetkými štádiami smrti: od odmietania, cez hnev, vyjednávanie až po rezignáciu. Policajt si vzal do hlavy, že ma tu, na konci sveta, bude pokutovať za čosi, čo okrem neho nikomu nevadilo.

Epizóda ma stála 20 eur. Technicky vzaté, porušil som predpisy a bol som za to potrestaný. Lenže...

Lenže tá príhoda má trochu inú podstatu: a až neskôr, s dodatočnými informáciami, sa mi obraz celej udalosti poskladal.

Mestský policajt uprostred dokumentovania môjho priestupku vybral z vrecka kľúče a otvoril bránku do predmetnej záhrady. Ha! To tu majú mestskí policajti kľúče od všetkých záhrad?

Mestský policajt č. 144 ("Jožko") so svojimi kolegami (č. 168 a č. 044) neprišiel do záhradkárskej kolónie na koniec slepej cesty večer o pol ôsmej náhodou, ani na podnet údajného ukrivdeného majiteľa. Prišiel tam preto, lebo v tej záhrade je chata, v ktorej prespáva. "Jožko" pred pár rokmi kúpil naproti záhradu s domčekom, prestaval si ju na vilu, obohnal čínskym múrom a aby toho nebolo málo, natrel to celé na červeno. Taký rubínový klenot v inak nudnej záhradkárskej kolónii. Pred záhradu dovalil veľké kamene a kvetináče, aby mu tam nestáli otravní majitelia susedných záhrad. Vilu vraj teraz predal a kým sa odsťahuje do niečoho nového, býva u susedky v záhradnej chate. Ani tu sa mu nepáči, keď mu niekto parkuje pred záhradou. Zatiaľ tam nestihol dovaliť kamene (do dvora vraj aj tak nikdy nejazdí, takže by mu nevadili), a tak používa lacnejšie riešenie: kolegov z mestskej polície. Na vedľajšom čínskom múre má nainštalovanú kameru, nerobilo mu preto problém zistiť, že niekto pred záhradou stojí a "prekáža".

Iste, môžem sa obrátiť so sťažnosťou na bratislavskú mestskú políciu (link na článok som poslal hovorcovi a náčelníčke). Ich odpoveď ma môže len príjemne prekvapiť. Z mestskej polície totiž mám jeden list, v ktorom mi píšu, že "mestskí policajti nemôžu byť štatistami nečinne sa prizerajúcimi na porušovanie zákona". To bolo vtedy, keď som im napísal, že namiesto číhania v kríkoch na pokutových pasciach by sa mestskí policajti mohli venovať niečomu užitočnému. Napríklad by mohli použiť svoje kompetencie, aby som nemusel šliapať do psích hovien po celom meste. Prípadne ak niekto cudzí stojí na zaplatenom parkovacom boxe, aby ho dali odtiahnuť (a nie ako minule, keď nám mestský policajt ospravedlňujúco povedal, že ten mercedes si netrúfa odtiahnuť, lebo vie, komu patrí).

Tento príbeh nie je o tom, či bol alebo nebol porušený zákon. Nejde mi ani o to, aby mestskí policajti boli štatistami pri jeho porušovaní. Ale aby zákon uplatňovali spravodlivo, primerane miere zavinenia a spoločenskej nebezpečnosti. Aby svoju moc nezneužívali. Aby sa správali ako ľudia. A aby neboli arogantní. Trojica, ktorú som stretol v pondelok, tieto vlastnosti nespĺňala. Podľa mňa nie je v poriadku, ak mestský policajt používa svojich kolegov na manifestáciu moci pred susedmi.

Ľudia ako č. 144 a jeho dvaja asistenti pomáhajú vytvárať negatívny imidž mestskej polície. Nadriadení ich môžu brániť, že si len plnili svoje povinnosti. Znamenalo by to, že aj oni odmietajú vidieť prácu mestskej polície ako misiu. Takúto mestskú políciu potom ale nechcem, moje dane sa azda dajú využiť aj užitočnejšie.

A preto som tento článok napísal. Domnievam sa, že úroveň a poslanie bratislavskej mestskej polície by mali byť jednou z dôležitých tém blížiacich sa komunálnych volieb. Mestská polícia má ochraňovať a slúžiť, nie urážať a vypaľovať. Dúfam, že sa v tomto názore zhodne dostatočne kritická masa Bratislavčanov a dôjde k zmene.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Ešte v marci robil v obleku kliky. Železná vôľa urobila z Jana Třísku Američana

Legendárny herec z Obecnej školy sa už v Česku necítil doma.

ŠPORT

Expert: Sagan je ako rocková hviezda cyklistiky

MS môže pokojne vyhrať aj sedemkrát, myslí si.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.


Už ste čítali?