Omyl pána profesora

Autor: Tomáš Szalay | 10.9.2005 o 22:58 | Karma článku: 11,88 | Prečítané:  4582x

Po proteste zdravotníkov cítim potrebu aktualizovať svoj článok o požiadavke zdravotníkov zvýšiť odvody. Šéf lekárskej komory prof. Dragula na mítingu „kritizoval nepomer medzi nákladmi na jedného pacienta a poistným, ktoré za neho odvádza štát“ a žiadal tento rozdiel dorovnať. Tvrdošijne tak zotrváva v šírení nepravdivých mýtov.

Zdá sa mi preto dôležité znovu vysvetliť, že ide o hlboký omyl. Článok o tom, ako v solidárnom systéme funguje kolobeh peňazí nájdete tu.

(Mimochodom, na jednej strane lekárska komora požaduje odpojenie od financovania zo štátneho rozpočtu, a na druhej strane žiada, aby štát platil o niekoľko desiatok miliárd korún do zdravotníctva viac. Tieto požiadavky sú – snáď je to zrejmé – navzájom protichodné.)

Komora žiada nie umiernených 5 miliárd ako spoluorganizátori protestu zdravotnícki odborári, ale (podľa výpočtov komory) rovných 50 miliárd. Pri 2,3 milióna ekonomicky aktívnej populácie to predstavuje priemerné zvýšenie zaťaženia každého pracujúceho o dodatočných viac než 21 000 Sk ročne.

Ak by výška odvodov mala zodpovedať výške nákladov na pacienta, napr. onkologický pacient by bol prakticky nepoistiteľný. Náš systém nie je v skutočnosti poistný, nevychádza sa pri ňom z poistnej matematiky a nevyhodnocuje sa pri ňom individuálne riziko. Vyhodnotenie rizika jednej podskupiny poistencov (tých, za ktorých platí poistné štát) má preto nulovú výpovednú hodnotu. Dôležité je vyhodnotenie nákladov na VŠETKÝCH poistencov. Spolu je v solidárnom systéme 71 miliárd korún a je irelevantné, ako sa tam dostali (či cez dane a následne platbu štátu alebo cez odvody). Tak či tak ich zaplatil občan.

Medzi nákladmi na jedného poistenca štátu a poistným, ktoré zaňho odvádza štát je naozaj nepomer. Áno, štát platí MENEJ ako v skutočnosti čerpajú poistenci štátu.

Ale aj medzi nákladmi na jedného ekonomicky aktívneho poistenca a poistným, ktoré odvádza je nepomer. Ekonomicky aktívni občania platia VIAC ako v skutočnosti čerpajú. Ak by bola komora vo svojej argumentácii dôsledná, trvala by na tom, aby títo ľudia platili NIŽŠIE odvody.

Na celkovom objeme zdrojov v zdravotníctve by sa ale potom nič nezmenilo; peniaze, ktoré platia ekonomicky aktívni v odvodoch za ľudí ekonomicky neaktívnych by sa do zdravotníctva presunuli nie cestou odvodov, ale daní.

Technicky je ale medzi odvodmi a daňami rozdiel (napr. strata priamej väzby medzi platiteľom a poistencom). V neposlednom rade prerozdelenie daní podlieha tlaku silnej politickej manipulácie. Zvýšenie závislosti od daňového systému by preto zdravotníctvu uškodilo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?