Lekárska pohotovosť (IV): riešme príčiny, nie dôsledky

Autor: Tomáš Szalay | 7.7.2009 o 9:17 | Karma článku: 6,60 | Prečítané:  2127x

V štvrtom - poslednom - dieli seriálu o lekárskej pohotovosti sa pokúsim v krátkosti načrtnúť návrh riešenia tohto problému, ako podklad do zatiaľ chýbajúcej diskusie.

V prvom dieli som spomenul, že poslanecká kreativita a centralizácia kompetencií v rukách politikov doviedla lekársku službu prvej pomoci (LSPP) do dnešného neuspokojivého stavu. Nie je dobré, ak úrad, ktorému zodpovednosť za zdravotnú politiku vyplýva zo zákona, prenecháva iniciatívu iným.

Druhý diel sa venoval návrhu poslanca Valockého, ktorý sa cez poslanecký návrh rozhodol zabezpečiť kšeft pre niekoľko desiatok firiem: ministerstvo zdravotníctva by malo každých päť rokov centrálne vyberať firmy, ktoré by potom na celom Slovensku zabezpečovali lekársku pohotovosť. „Zabezpečovali“ znamená, že lekári by pre tieto firmy pracovali ako doteraz - povinne, na základe rozpisu služieb samosprávneho kraja, bez možnosti rokovať o výške odmeny.

Valockého návrh obsahuje aj zrušenie non-stop prevádzky LSPP. V treťom dieli som sa venoval ministerskej analýze pohotovostí, podľa ktorej po polnoci navštívi LSPP v priemere len 6 % pacientov LSPP. Ako to už býva, priemer je zradná vec: niekde je tých nočných pacientov menej, ale niekde tvoria aj viac než tretinu všetkých ošetrených.

Všetky doterajšie „riešenia“ LSPP chytali problémy spojené s pohotovosťou za chvost. Úplne obchádzali základnú otázku, čo vlastne od LSPP chceme a či na to používame správne nástroje. Dôsledkom týchto príčin je používanie prvoplánových zástupných riešení (napr. povinné služby, redukcia siete, skrátenie pohotovosti), ktoré spôsobujú viac problémov, než mali riešiť.

1. ČO OD LSPP OČAKÁVAME?

Úlohou LSPP je podľa mňa zabezpečiť nepretržitú dostupnosť ambulantnej starostlivosti. To je i dôvod, pre ktorý v inštitúte HPI nepovažujeme zrušenie nočnej pohotovosti za správne riešenie nahromadených problémov.

Úlohou regulátora (štátu) je stanoviť parametre dostupnosti, ktorú má zdravotný systém zabezpečiť a ich konkrétne naplnenie prenechať napr. na zmluvné mechanizmy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi. Parametrami dostupnosti môže byť napr. maximálna vzdialenosť 1 hodinu jazdy autom k najbližšej nepretržitej LSPP pre dospelých alebo aspoň jedna nepretržitá stomatologická pohotovosť v samosprávnom kraji. Stanovenie dostupnosti v podobe dojazdového času v cestnej sieti podporuje aj napríklad Spoločnosť všeobecného lekárstva Českej lekárskej spoločnosti (tiež navrhuje 1 hodinu jazdy autom). V Česku pritom 95 % populácie býva v dojazdovej vzdialenosti maximálne 30 minút k najbližšiemu poskytovateľovi LSPP (analýza HPI pre české ministerstvo zdravotníctva, 2008).

2. NEHĽADAJME ROVNAKÉ RIEŠENIE PRE CELÉ ÚZEMIE SLOVENSKA

Štatistické priemery ignorujú rozdiely. Riešenie, ktoré nerešpektuje špecifiká regiónov (napr. z pohľadu dostupnosti zdravotnej starostlivosti) a všetkým servíruje uniformné riešenie, nevedie k jednému z troch hlavných cieľov zdravotníctva, a to k spokojnosti jeho účastníkov. Rovnosť neznamená rovnakosť.

Dôsledky plošného zrušenia nočnej pohotovosti nemožno paušalizovať ako „v priemere“ zanedbateľné. Ministerská analýza vyťaženosti LSPP ukazuje, že jestvujú zásadné rozdiely medzi regiónmi. Prekážku pre jednotné riešenie predstavuje geografický profil Slovenska, rozdielna hustota osídlenia, regionálne odlišné potreby a očakávania populácie ako aj sieť nemocníc. Ak môže pacient navštíviť ústavnú pohotovosť, posilnime nemocnice a netriešťme zbytočne zdroje a kapacity. Ale ak je nemocnica s centrálnym príjmom ďaleko, posilnime non-stop LSPP. V rôznych regiónoch je preto priestor pre odlišné organizačné riešenia i platobné mechanizmy.

Navrhujem, aby regulátor namiesto nástrojov (stanovená forma poskytovateľa, regulovaná cena) predpisoval požadovaný cieľ (zabezpečenie parametrov dostupnosti). Zdravotné poisťovne a poskytovatelia vo vzájomnej diskusii nájdu riešenia skôr, než poslanci. Tí už opakovane ukázali, že táto úloha je nad ich sily.

3. ĎALŠIE TECHNICKÉ NASTAVENIA

Okrem filozofických zmien mám aj zopár konkrétnych návrhov technických nastavení:

  1. zrušenie povinných služieb
    Smer-SD zaviedol pred dvoma rokmi povinné služby na LSPP, aby „presvedčil“ lekárov k zle platenej práci. V takomto vzťahu sa však lekári nemôžu cítiť slobodne, hoci vykonávajú tzv. slobodné povolanie. Služba na pohotovosti má byť výsledkom dobrovoľného zmluvného vzťahu.
  2. deregulácia ceny
    Dnes výšku úhrady za LSPP určuje nariadenie vlády. Liberalizáciou ceny umožníme pohotovostiam dohodnúť sa s poisťovňami na iných podmienkach než určujú ministerskí resp. vládni úradníci.
  3. zvýšenie poplatku za návštevu LSPP
    Poplatok 2 eurá za návštevu pohotovosti (našťastie) nezrušil ani Robert Fico. Z reakcií lekárov, ktorí LSPP slúžia, sa ukazuje, že ani to neodradzuje ľudí od zneužívania pohotovosti. Domnievam sa, že jestvuje priestor na jeho zvýšenie, napríklad na 10 eur.
  4. zavedenie nepretržitej lekárenskej pohotovosti
    Nepretržitá lekárska pohotovosť stráca zmysel, ak si pacient nemá kde vyzdvihnúť liek. Pri dnešnom nastavení systému chýba garancia, že aspoň jedna lekáreň bude v noci otvorená.

Túto sériu štyroch článkov o LSPP som napísal ako príspevok do chýbajúcej diskusie o lekárskej pohotovosti. Budem preto rád, ak mi napíšete svoje pripomienky, postrehy a argumenty. Len diskusiou môžeme dospieť k optimálnemu riešeniu. Mrzí ma, že práve tomuto sa predkladatelia zmien vyhýbajú.

(predchádzajúci diel: prečo nemá pohotovosť fungovať aj po polnoci?)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?