Tretina lekární zanikne! Naozaj?

Autor: Tomáš Szalay | 25.5.2009 o 14:00 | Karma článku: 12,67 | Prečítané:  5121x

Chýba mi mediálny watchdog v podobe Gaba Šipoša. Kauza obmedzenia vlastníctva lekární, ktorú minulý týždeň nahryzol denník Pravda, totiž predstavuje ukážkový príklad nedôslednej práce redaktora a (dočasne) úspešného PR lekárnickej komory.

Na Slovensku (podobne ako vo viacerých ďalších krajinách EÚ) nie je vlastníctvo lekární obmedzené. Majiteľom môže byť ktokoľvek - musí však dodržiavať reguláciu pokiaľ ide o priestory, vybavenie, personál a poskytované služby. Každá lekáreň musí mať odborného zástupcu - farmaceuta, ktorý je držiteľom licencie. Dohľad nad tým vykonáva samosprávny kraj, Štátny ústav kontroly liečiv a ministerstvo zdravotníctva.

Táto „bezbrehá liberalizácia“ je tŕňom v oku časti lekárnikov, ktorí v majiteľoch-nefarmaceutoch vidia nielen konkurenciu, ale i ohrozenie kvality lekárnickej starostlivosti. Hoci je za kvalitu zodpovedný odborný zástupca-farmaceut, voči majiteľovi-nefarmaceutovi je podľa nich v nerovnocennom postavení.

O tejto téme sa dá nepochybne dlho a konštruktívne diskutovať, koniec koncov to lekárnická komora robí už pomaly dvadsať rokov. Pravidlá na vlastníctvo lekární sa ako kyvadlo u nás menia, raz uspeje liberálny prístup, raz protekcionizmus. „Túto záležitosť považujeme za uzavretú,“ odkázala v marci hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková lekárnikom, keď rezort odmietol ďalší pokus obmedzovanie vlastníctva lekární na Slovensku.

V Nemecku a v Taliansku sa riešil podobný problém. Môžu nefarmaceuti vlastniť lekáreň? Kauza sa dostala pred Európsky súdny dvor (ESD). V prípade Talianska Európska komisia požadovala liberalizáciu vlastníctva lekární. V nemeckom prípade sa spor týkal holandského internetového predajcu liekov, spor vyvolala lekárnická komora v Sársku proti štátu a spolkovej krajine. V oboch prípadoch ESD rozhodol, že vnútroštátny zákaz vlastníctva a prevádzkovania lekární nefarmaceutami neodporuje zásade voľného pohybu tovaru a služieb. Zovšeobecnene povedané, jednotlivé členské štáty môžu obmedzovať vlastníctvo lekární. Neznamená to však, že musia.

Článok z Pravdy však rozsudok interpretuje inak:
„Európsky súdny dvor potvrdil zákaz vlastníctva lekární inými osobami ako odborníkmi - farmaceutmi. Vyhlásil, že je to v rozpore so záujmami pacienta. Na základe tohto rozhodnutia sa teraz očakáva, že všetky členské štáty Európskej únie také vlastníctvo lekární zakážu.

Z obsahu i formy týchto kategorických tvrdení usudzujem, že zdrojom informácií bola lekárnická komora. Redaktorka (Ľ. Štofková) ich nekriticky prebrala a spustila lavínu podobných reportáží v iných médiách (napr. SITA: Lekárne už asi čoskoro budú vlastniť iba farmaceuti).

Rozsudky ESD sú dostupné na webe, dokonca v slovenčine, stačí si ich len prečítať (nemecká kauza: C-171/07 a C-172/07, talianska kauza: C-531/06). ESD nezakázal vlastníctvo lekární inými osobami a ani „sa“ neočakáva, že všetky členské štáty únie to zakážu. Je to skrátka dezinformácia. Rozsudky ESD neznamenajú teda ani zánik tretiny lekární na Slovensku, ani potrebu novelizovať našu legislatívu. Ide len o príležitosť na zviditeľnenie agendy lekárnickej komory, ktorá sa namiesto podporovania a vymáhania kvalitných služieb sústreďuje na netrhovú elimináciu konkurencie.

Problém na Slovensku pritom nie je vo vlastníctve lekární, ale v dohľade nad dodržiavaním regulácie kvality. To je priestor, kde by aktivity lekárnickej komory vnímala pozitívne aj laická verejnosť. Nedôveryhodná komunikácia ako v prípade rozsudkov ESD však vyvoláva dojem, že im nejde v skutočnosti o kvalitu a ochranu pacientov, ale o ochranu vlastného biznisu. A to sa ešte nebavíme o umožnení predaja voľnopredajných liekov mimo lekární a o internetových lekárňach, čo je podľa mňa len otázkou času.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Jakuba Fila

Glváč by mal byť ďalší zo smerákov do partie k Ficovi a Kaliňákovi

Zbieha sa okolo neho priveľa mien.


Už ste čítali?