Kríza v zdravotníctve? Hádam by ste neverili HPI...

Autor: Tomáš Szalay | 19.3.2009 o 13:04 | Karma článku: 13,83 | Prečítané:  5067x

"Odporúčaniami HPI sa riadiť nebudeme... Nebudeme riešiť hospodársku krízu cez peniaze našich pacientov a tým iba oslabíme tú najcitlivejšiu skupinu," reagovalo ministerstvo zdravotníctva na zverejnenie publikácie HPI o dopadoch krízy na slovenské zdravotníctvo. Ak ministerstvo nezmení svoj názor, tak krízu si najviac odskáče práve tá najcitlivejšia skupina občanov. Práve preto, že sa ministerstvo odporúčaniami HPI riadiť nebude.

"V prvom rade by [publikáciu] mali čítať tí, ktorí nesú zodpovednosť za fungovanie zdravotníctva na Slovensku. Každopádne nebudú môcť v budúcnosti tvrdiť, že neboli upozornení a že sa to nedalo robiť inak a lepšie." Ivan Mikloš
Dnes pacienti platia u lekára viac ako pred zrušením poplatkov.*) Namiesto transparentných 20-korunáčok, ktoré sa v rámci sociálneho marketingu zrušili, platia desaťkrát až dvadsaťkrát toľko za "prednostné vyšetrenie", "telefonické objednanie", "založenie" či "vedenie karty" a podobne. Pritom bez tohto poplatku lekár pacienta neošetrí (nehovorím o všetkých lekároch, ale svojich pappenheimských určite poznajú). K tomu pridajme doplatky na lieky, ktoré by neboli vysoké, keby lekári natoľko nepodliehali marketingu farmaceutických firiem. Chronicky chorý pacient počíta peniaze a ráta, koľkokrát si môže dovoliť navštíviť lekára. Toto ale nikomu oficiálne neprekáža, tento reálny problém zníženej sociálnej dostupnosti zdravotníctva "nevidí" ani komora, ani ministerstvo, ani úrad pre dohľad.

A kto trpí najviac? Tá "najcitlivejšia skupina" občanov. Pre nich predstavujú tieto platby katastrofický finančný náklad (prevyšuje 40 % z príjmu po odpočítaní nevyhnutných nákladov na živobytie). Úlohou zdravotníckeho systému je chrániť poistencov pred katastrofickými finančnými nákladmi. Mission failed.

Keďže verejné zdroje v zdravotníctve tento rok nebudú pribúdať, rast svojho príjmu môže lekár dosiahnuť zvýšením spoluúčasti pacientov. Keď nie legálnej, tak aj cestou menej transparentných, pololegálnych či rovno nelegálnych platieb.

A kto je najviac ohrozený dnešným stavom? Sociálne najslabšia časť populácie. Ich schopnosť platiť pri zhoršovaní sociálnej situácie v dôsledku hospodárskej krízy klesne. A preto sme ako prvé opatrenie nenavrhovali poplatky či spoluúčasť, ale naopak, ochranný limit na spoluúčasť v zdravotníctve. Citujem z publikácie:

"Za prioritné preto považujeme – v záujme zachovania solidárneho charakteru verejného zdravotného poistenia – aby boli sociálne najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov chránené pred katastrofickými nákladmi spôsobenými spoluúčasťou v zdravotníctve."

Efektívne čeliť dopadom hospodárskej krízy na slovenské zdravotníctvo sa dá len spoločnými silami. Predsudky ani konfrontačný tón teraz nikomu nepomôžu. Pán minister Raši, prosím, prečítajte si tú knižku. V záujme nás všetkých.


*) V roku 2005 dosahovali podľa štatistiky priame platby obyvateľstva celkovo 20,4 miliardy korún vrátane približne 2,5 miliardy, ktoré občania zaplatili na poplatkoch za zdravotnú starostlivosť. Ročne teda priemerný občan zaplatil zo svojho vrecka približne 3 800 korún.
V roku 2009 podľa návrhu štátneho rozpočtu dosiahnu platby občanov za zdravotnú starostlivosť objem 35,1 mld. korún. A to už pri zrušených poplatkoch. Každý obyvateľ vrátane detí a dôchodcov tak na zdravotníctvo zo svojho vrecka zaplatí 6 500 korún ročne. V pomernom vyjadrení tak v roku 2009 obyvatelia priamo zo svojho zaplatia viac 23 percent všetkých výdavkov na zdravotníctvo. Za éry Rudolfa Zajaca to bolo maximálne 19 percent. Po zrušení poplatkov teda ľudia platia na zdravotníctvo viac ako predtým. Nominálne, aj relatívne.
(Pažitný, P.: Rašimu z hĺbky duše, Into Balance 10/2008)


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Jakuba Fila

Glváč by mal byť ďalší zo smerákov do partie k Ficovi a Kaliňákovi

Zbieha sa okolo neho priveľa mien.


Už ste čítali?