Komu pomôžu nové preventívne prehliadky

Autor: Tomáš Szalay | 14.9.2007 o 12:12 | Karma článku: 12,30 | Prečítané:  5230x

Prevencia je prostriedkom k lepšiemu zdravotnému stavu, dlhšiemu a kvalitnejšiemu životu či nižším nákladom na zdravotnú starostlivosť. Prevencia je teda nástroj a je chybou ju považovať za cieľ. Práve to však ministerstvo zdravotníctva robí, keď navrhuje sériu nových preventívnych prehliadok. Ide o absurdné míňanie toho mála vzácnych zdrojov, ktoré v zdravotníctve máme.

Helicobacter PyloriHelicobacter Pylori Center for Ecology & Evolution, University of Oregon
Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ nenašlo spôsob na zaplátanie dier, ktorými peniaze z rezortu unikajú v násobne väčšom objeme než je zisk zdravotných poisťovní. Lekárom vďaka Zákonníku práce poklesnú ich príjmy, štátne nemocnice sa zadlžujú – a do toho prichádza návrh na preventívne prehliadky, ktoré znamenajú potrebu ďalších výdavkov v zdravotníctve.

Ono by to bolo celkom fajn, ak by súčasné nízke výdavky na prevenciu zabránili vysokým výdavkom na liečbu rozvinutých ochorení v budúcnosti. To je v zásade podstata ekonomického prínosu prevencie. Lenže - ministerstvo nepredložilo takúto analýzu (koľko to bude stáť, koľko tým v budúcnosti ušetríme, koľko kvalitných rokov života tak zachránime). Návrh na minutie stoviek miliónov korún ročne tak stojí na vode – vôbec nie je zrejmé, že to pacientom pomôže viac, ako keby sa tieto peniaze použili na skrátenie čakacích zoznam v kardiocentrách, na investície do budovania kvality, na zlepšenie odmeňovania zdravotných sestier a lekárov v nemocniciach či ambulanciách a pod. O potrebe analýzy nákladovej efektívnosti píše v tejto súvislosti aj Angelika v augustovom vydaní newslettera o zdravotnej politike (formát *.pdf).

V kritike návrhu sa zhodli viacerí lekári z ambulantnej praxe. Dokonca môj častý diskusný oponent, šéf Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva MUDr. Peter Lipták, v najnovšom vydaní Zdravotníckych novín navrhované preventívne prehliadky odmieta buď ako duplicitné alebo ako nevhodné a nevýhodné.

Najlepší „leckerbissen“ z navrhovaných prehliadok je dychové vyšetrenie populácie na prítomnosť Helicobacter pylori. Jedno vyšetrenie stojí vyše 2000 korún. Význam plošného skríningu? Nulový.

Stručne a zrozumiteľne: Helicobacter pylori je baktéria, ktorú moderná medicína pozná necelých 30 rokov (jej výskumníci za svoj objav dostali i Nobelovu cenu). Helicobactera pylori krátko po objavení považovali za príčinu žalúdočných vredov. Objavili ho totiž v extrémne kyslom prostredí žalúdka u pacientov s gastritídou a vredmi. Pri ďalších výskumoch sa však ukázalo, že úloha tejto baktérie je zložitejšia. Má síce prsty vo vredovej chorobe, ale rozhodne nie je jej (jedinou) príčinou. Avšak ak má pacient žalúdočný vred a zároveň aj infekciu Helicobacterom, liečba vredu je podstatne úspešnejšia, ak sa nasadia aj antibiotiká. Inak totiž Helicobacter narúša proces hojenia vredu.

Úloha Helicobactera pylori pri vzniku ochorení tráviaceho traktu je dodnes predmetom výskumov, v niektorých prípadoch (gastroezofageálny reflux, rakovina pažeráka) má infekcia podľa niektorých štúdií [napr. Blaser, 2005] dokonca ochranný charakter.

Faktom je, že polovica až dve tretiny svetovej populácie má túto baktériu v tele. V absolútnej väčšine prípadov infekcia Helicobacterom nespôsobuje pacientom žiadne ťažkosti a niet dôvodu ho preto vyšetrovať a liečiť. Naviac, po preliečení antibiotikami sa infekcia Helicobacterom môže vrátiť.

Ak teda zavedieme plošný test za vyše 2000 korún na osobu, povie nám to, čo už vieme: že polovica až dve tretiny populácie majú Helicobactera v žalúdku. A ďalej? Preliečime zdravú Slovač plošne antibiotikami? A potom zas a zas?

Žiadna krajina na svete nemá takýto plošný „preventívny“ program vo svojom zdravotnom systéme. Slovensko by mohlo byť prvou krajinou na svete. Návrh podporuje na webe ministerstva zdravotníctva docent Ľubomír Jurgoš, PhD., predseda Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti (SGS). Svoj názor, ktorý vydáva za názor SGS, je pritom v rozpore s názorom zahraničných odborných spoločností a v rozpore s názorom slovenských gastroenterológov, s ktorými som mal možnosť sa o tejto téme baviť (viď napr. názor gastroenterológa MUDr. Jozefa Klucha). Ten, komu zavedenie tejto preventívnej prehliadky pomôže najviac, je výrobca/dovozca testov, ktorému sa závratným spôsobom zvýši obrat a následne i zisk (zisk v zdravotníctve je nemorálny, ehm?). Naviac, použitie politickej rétoriky neštastne zatieňuje vecnú argumentáciu. Pán docent tvrdí, že proti testovaniu vystupujú súkromné zdravotné poisťovne, ktoré nechcú prísť o zisk (...v prospech výrobcov tých testov). Avšak ten test budú musieť platiť i štátne poisťovne, ktoré majú viac poistencov než všetky súkromné dokopy. Ich revízni lekári v neoficiálnych rozhovoroch potvrdzujú stanovisko ostatných kritikov: je to plytvanie zdrojmi. Ak budú musieť hradiť plošný skríning na Helicobactera, budú nútení obmedziť financovanie iných oblastí zdravotníctva.

Rozhodnutia, čo máme a čo nemáme uhrádzať zo solidárnych zdrojov musia byť prijímané na základe analýz medicínskej účinnosti a nákladovej efektívnosti, nie na základe pocitov a lobingu farmaceutického priemyslu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Jakuba Fila

Glváč by mal byť ďalší zo smerákov do partie k Ficovi a Kaliňákovi

Zbieha sa okolo neho priveľa mien.


Už ste čítali?