reklama

Stihne minister redukciu lôžok?

Do apríla má minister zdravotníctva Ivan Valentovič predložiť vláde presvedčivé racionalizačné opatrenia v rezorte. Je teda pod časovým tlakom prijať rozhodnutie. Tesne pred Vianocami vstúpil do (zrejme vopred prehratého) ťaženia proti prebujnelej sieti lôžkových zdravotníckych zariadení. Navrhol zrušiť 6 183 nemocničných postelí. Apríl sa blíži, čo bude s redukciou lôžok?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (32)

Fakt, že máme na Slovensku priveľa nemocníc a priveľa nemocničných lôžok, vedia všetci zainteresovaní naľavo i napravo minimálne 17 rokov. Pomníky lokálnych funkcionárov či pozostatky studenej vojny sú roztrúsené po Slovensku bez akejkoľvek koncepcie. Nemocnice vzdialené od seba 10-12 kilometrov nie sú u nás výnimkou.

Dĺžka hospitalizácií sa skracuje, mení sa štruktúra ochorení, mnoho výkonov sa dnes uskutočňuje v ambulantnej sfére a lôžka na Slovensku zívajú prázdnotou. Nie však všade – sú oddelenia, ktoré praskajú vo švíkoch, ale sú i také, ktoré majú dve tretiny postelí prázdnych. Viaceré porovnania s blízkym i vzdialeným zahraničím ukazujú, že nadbytok postelí sa týka najmä akútnych lôžok. Z celkového počtu 37 tisíc postelí ich môže bez ohrozenia dostupnosti nemocničnej starostlivosti ubudnúť 7 až 8 tisíc. To – pre názornosť – je približne 25 stredne veľkých nemocníc, cakumprásk, od základov až po strechy, od kúrenia až po riaditeľov. Mohli by sa tak uvoľniť cca 4 miliardy korún. Tie by zostávajúce nemocnice mohli použiť na kvalitu, investície, rekonštrukciu či mzdy zdravotníkov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

K tomuto poznaniu dospel i minister Valentovič. Ak si pozrieme výsledné číslo navrhovanej redukcie (6 183 lôžok), vyzerá to ako správny smer úvah. Ale pohľad na detaily – uff, človeku sa hlava zakrúti. Konkrétny návrh je totiž zlý, zlý a ešte raz: zlý. Taký zlý, že minister týmto návrhom urobil potrebnej redukcii lôžok medvediu službu.

Pozrime sa len o jeden stupienok nižšie, z čoho sa tých 6 183 lôžok skladá:

typ lôžok

počet lôžok k 31.12.2005

návrh redukcie dľa MZ SR

%

akútne

26 580

- 2 643

- 9,9 %

chronické

6 089

- 2 442

- 40,1 %

psychiatrické

4 462

- 1 287

- 28,8 %

spolu

37 131

- 6 183

- 16,7 %

Okrem ministrovho poradcu Ing. Milana Kamenského zrejme v tejto krajine nejestvuje nikto iný, kto prišiel do styku so zdravotníctvom a domnieva sa, že je potrebné zrušiť 40 percent chronických postelí. Návrh zatvoriť viac než štvrtinu lôžkovej psychiatrie by sa dal dokonca považovať za pokus o všeobecné ohrozenie. A kým sa na Slovensku majú rušiť tisícky lôžok, v Bratislave (kde je denne 1 500 postelí neobsadených) navrhuje ministerstvo lôžka pridávať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako mohlo ministerstvo dospieť k takémuto absurdnému návrhu? Alebo: kde udělali soudruzi z NDR chybu? Po zložitom prepočítaní ministerských excelových tabuliek sa domnievam, že chyba tkvie v zlej metodike. Žiaľ, namiesto prehodnotenia metodiky, ktorá poskytla absurdné výsledky, ministerstvo tieto výsledky obhajuje ako síce prekvapujúce, ale odborne podložené.

Výpočet ministerstva čerpá najmä z normatívu, ktorý platí v Rakúsku („ÖSG“, Österreichischer Strukturplan Gesundheit 2006). Žiaľ, pri jeho preklade sa na našom ministerstve zrejme "stratili" vysvetlivky a poznámky pod rakúskymi tabuľkami. Pretože napríklad v oblasti psychiatrie rakúska norma stanovuje len akútne lôžka pre dospelých. Tých takmer 1300 údajne nadbytočných psychiatrických postelí – to je napr. detská psychiatria, gerontopsychiatria, chronické liečebne či centrá pre liečbu závislostí. Preč s nimi?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vytrhnutie časti rakúskeho modelu zo širšieho kontextu tamojšej organizácie zdravotníctva pritom nemá logické opodstatnenie a skôr svedčí o pohodlnosti autorov slovenskej analýzy, keďže ÖSG je komplexný a moderný materiál. Rakúska norma pri regulácii siete zohľadňuje nielen región a kapacitnú priepustnosť, ale aj geografickú dostupnosť, ktorá sa uvádza v minútach cestovnej vzdialenosti. Rakúsky dokument zohľadňuje potrebu nadregionálnej koordinácie zdravotnej starostlivosti a v zmysluplných prípadoch umožňuje pri plánovaní kapacít prekračovať hranice spolkových krajín. Dokument ďalej vychádza z koncepcií jednotlivých odborov, z hierarchického usporiadania jednotlivých typov poskytovateľov vrátane ich kompetencií a náplne činnosti a určuje, aké kvalitatívne predpoklady treba spĺňať na poskytovanie jednotlivých typov výkonov. Ničím z tejto časti ÖSG sa slovenské ministerstvo nenechalo inšpirovať. Naviac, urobilo viacero zbytočných chýb (napr. chyby vyplývajúce z rozdielnej terminológie špecializácií v Rakúsku a u nás).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naše ministerstvo za najväčšiu pridanú hodnotu svojho návrhu považuje zohľadnenie migrácie pacientov za zdravotnou starostlivosťou. Do modelu vstupovali dáta o okrese trvalého pobytu všetkých hospitalizovaných pacientov na každom oddelení každej nemocnice za rok 2005. Dáta o cestovaní pacientov za nemocnicami sú nepochybne zaujímavé a dá sa z nich všeličo vyťažiť. Žiaľ, väčšinu cenných informácií z týchto dát ministerstvo vôbec nevyužilo; do modelu vložilo len niektoré dáta, ktoré potom priniesli absurdné závery.

Z dát o migrácii a hospitalizovanosti sa dalo napríklad zistiť, že na Slovensku sú zreteľné regionálne rozdiely v dopyte po nemocničnej starostlivosti. Ročne sa u nás uskutoční približne jeden milión hospitalizácií. Po vydelení počtom obyvateľov dostaneme ukazovateľ hospitalizovanosti 19,7 %. V jednotlivých okresoch však tieto údaje výrazne kolíšu - v Bytči je tento ukazovateľ 15 %, v Levoči 28 % - viď mapku. Ministerstvo však navrhuje rovnomerné rozloženie lôžkového fondu na celom Slovensku.

Hospitalizovanost podla okresov
Hospitalizovanost podla okresov 

Ak sa pozrieme na dáta detailnejšie, tak napríklad obyvatelia košického kraja majú takmer trikrát väčšiu šancu, že budú hospitalizovaní na oddelení klinickej onkológie než Bratislavčania. Ale podľa ministerského návrhu sa lôžka klinickej onkológie majú v Košiciach rušiť a v Bratislave pribudnú. Ak by sa podobným spôsobom merala migrácia za zdravotnou starostlivosťou o rok, zvýši sa počet Košičanov cestujúcich do bratislavských nemocníc a to ešte viac upevní tvorcov zdravotnej politiky v presvedčení, že rušením lôžok v Košiciach a ich otváraním v Bratislave vychádzajú v ústrety občanom. Akurát, že starostlivosť sa stane menej dostupnou.

Podobných príkladov je v ministerskom materiáli mnoho, niektoré z nich sú popísané spolu s podrobnejšou kritikou materiálu v článku Redukcia siete lôžkových zariadení je nevyhnutná, návrh ministerstva je však nepoužiteľný v newsletteri Into Balance 01/2007.

Na záver si dovolím prognózu: domnievam sa, že k zásadnej redukcii nakoniec nedôjde. Je to politicky nepopulárny krok, čo sa ťažko zlučuje so závislosťou tejto vlády od barometra prieskumov verejnej mienky. Výsledným kompromisom týchto šarád bude nanajvýš uvoľnenie kapacít tatranských liečební pre podnikateľov a investorov. To síce zdravotníctvu, zdravotníkom a pacientom príliš nepomôže, ale aspoň bude dobrá lyžovačka.

Tomáš Szalay

Tomáš Szalay

Bloger 
  • Počet článkov:  132
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Kedysi som pripravoval reláciu ZEM, bol som členom reformného tímu ministra Zajaca. Dnes pracujem ako analytik v Health Policy Institute. Milujem hudbu (najmä sixties), hrubé knižky a puding s ovocím. Môj Google profilMôj blog Zoznam autorových rubrík:  Populárna vedaHudbaZdravotníctvoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu