Súčasný minister zdravotníctva je slabý minister. Svedčí o tom fakt, že dodnes nepredložil prakticky nijaký významný predpis (okrem návrhu na zrušenie dvadsaťkorunáčok, ktorým pripravil rezort o takmer 3 miliardy ročne), ba vlastne ani koncepciu, ako by malo zdravotníctvo vyzerať. Ku každej téme zastáva viacero názorov, „o ktorých je zatiaľ predbežné hovoriť.“ Nevie, či budeme mať jednu alebo viac poisťovní. Ak sa v parlamente prerokovávajú poslanecké novely zdravotníckych zákonov, minister o nich nevie a ani sa nezaujíma o ich dopady na sektor.
Ľudia, ktorí sa v Smere pred voľbami zaoberali zdravotníctvom, sú z Valentovičovho pôsobenia sklamaní (viď napr. Valentovičovi sa rozpadá tím). Nedávna analýza lôžkového fondu len podčiarkla neudržateľnosť dlhšieho zotrvania ministra vo funkcii (nechcem na tomto mieste rozoberať škandalózny Valentovičov plán redukcie lôžok, lebo to je hodné samostatného článku, ale stručne: z troch typov lôžok - akútne, chronické, psychiatrické - analýza navrhuje zrušiť najmä psychiatrické a chronické lôžka, pričom Slovensko má nadbytok práve akútnych lôžok).
Slabosť ministra v kombinácii s chýbajúcou víziou dáva priestor iným na presadzovanie svojich individuálnych záujmov. Ostatná aktivita pochádzajúca od Asociácie súkromných lekárov patrí pritom medzi potenciálne nebezpečné.
Doktor Ladislav Pásztor, šéf Asociácie súkromných lekárov, navrhuje „urýchlene vypracovať minimálnu verejnú sieť poskytovateľov ambulantnej starostlivosti s uvedením konkrétneho mena fyzickej alebo právnickej osoby.“ Preložené do ľudskej reči: vláda má vydať menný zoznam ambulantných lekárov, s ktorými každá poisťovňa musí uzatvoriť zmluvu.
Kompetencia ministerstva rozhodovať o tom, ktorý z týchto lekárov má a ktorý nemá mať nárok na zmluvu so zdravotnými poisťovňami, bola zrušená pred dvoma rokmi. O tom, s kým uzatvorí zmluvu, už rozhoduje tá-ktorá poisťovňa na základe svojich vopred zverejnených kritérií. Rebríček poskytovateľov prehodnocuje podľa týchto kritérií kvality najmenej raz ročne.
AK sa presadí myšlienka minimálnej siete ambulancií ako menného zoznamu, zásadne to poškodí možnosť konkurencie v zdravotníctve. Doplatia na to nielen pacienti, ale i samotní ambulantní lekári.
Postojom doktora Pásztora som sklamaný, hoci rozumiem jeho pohnútkam. Využíva príležitosť, ako pre svojich členov získať maximum dočasných výhod. Tí lekári, ktorí budú v takomto mennom zozname, majú istý job (a to bez ohľadu na výsledky, kvalitu a efektivitu svojej práce), tí ostatní majú smolu. Ambulancie si nebudú konkurovať a lekári v nich budú ordinovať, kým udržia pero v ruke. Mladí lekári budú môcť ďalej pokračovať vo svojom exode na Západ, pretože platy v nemocniciach sa zásadne zvyšovať nebudú (ministrove sľuby nie sú kryté zdrojmi v rozpočte) a ambulanciu si za takýchto podmienok neotvoria. Prakticky sa tak obmedzí vstup nového ambulantného lekára na trh.
Menný zoznam zmluvných lekárov vydávaných výkonnou mocou je priestorom náchylným na vznik korupcie. Keďže zoznam garantuje lekárovi zmluvy so všetkými poisťovňami, je veľkou motiváciou byť v ňom uvedený. O zaradení do zoznamu budú rozhodovať úradníci/politici. Riziko, že tento nástroj sa v rukách štátu dá ľahšie zneužiť ako správne použiť, by malo – vo vlastnom záujme – viesť samotných súkromných lekárov k odmietnutiu korporativistického návrhu doktora Pásztora.
Z pohľadu občanov je riziko, že nesprávne rozhodnutie vo výbere lekára urobí súčasne šesť konkurujúcich si poisťovní výrazne menšie než to, že nesprávne rozhodnutie urobí štátny úradník. Kým v prvom prípade sa vďaka konkurenčnému boju vytvárajú predpoklady pre skutočnú slobodu voľby lekára, v druhom prípade určia úradníci, kde sú hranice takejto slobody.
Kreslo ministra zdravotníctva patrí podľa koaličnej dohody Smeru. Je zodpovednosťou tejto strany, aby predstavila jasnú koncepciu rezortu a v zárodku zabránila myšlienkam, ktoré môžu kompromitovať kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
