Pohotovosť by mala údajne fungovať do polnoci, po tomto čase by sa pacienti nemali unúvať k lekárovi, ale majú si rovno volať záchranku. Ako uvádza lekár, ktorý nad vecami rozmýšľa , presmerovanie nočných pacientov na záchranný systém povedie k nárastu nákladov na zdravotníctvo a podporí zneužívanie systému. Prečo sa kamsi štrachať a zaplatiť dve eurá (jeden zo Zajacových poplatkov, ktoré Fico nezrušil), keď si doktora môžem privolať zadarmo domov?
Návrh sa stretáva s opatrnou podporou tých lekárov, ktorým nevyhovuje doterajší stav, teda povinné služby, ktoré nie sú v niektorých regiónoch dostatočne ohodnotené. Návrh zákona však neruší povinné služby a nijako negarantuje, že lekári dostanú peniaze, ušetrené na zrušení non-stop prevádzky. A ani pacienti nemajú istotu, že pohotovosť bude otvorená aspoň do polnoci, lebo Valockého návrh im nič také nesľubuje.
Ministerstvo zdravotníctva nemá problém so zrušením nepretržitej pohotovosti. Spracovalo a zverejnilo analýzu využitia LSPP. To je výborné, pretože doterajšie rozhodnutia žiadne verejne prístupné analýzy nesprevádzali. A hoci analýza obsahuje viacero podstatných vecných a metodických chýb, predstavuje úvod do potrebnej verejnej diskusie. Škoda, že túto diskusiu poslanec Valocký obchádza a navrhuje betón na ďalších päť rokov. Na tak dlho sa majú podľa jeho návrhu na ministerstve vyberať firmy, poskytujúce pohotovosť (viac o tom viď v predchádzajúcej časti).
Poďme k argumentu, prečo si ministerstvo zdravotníctva myslí, že pohotovosť v noci nepotrebujeme: Podľa dotazníkového prieskumu medzi poskytovateľmi LSPP ministerstvo zistilo, že len 6 % pacientov navštívi pohotovosť medzi polnocou a šiestou hodinou ráno. Ide „len“ o nejakých 59 tisíc pacientov ročne. Keďže dotazníky poslali len necelé tri štvrtiny poskytovateľov, všetkých nočných pacientov na pohotovostiach je asi 80 tisíc ročne. A tých podľa ministerstva zvládne ošetriť aj záchranka.
Analýza trpí metodickou chybou: do porovnania boli zaradené i pohotovostné ambulancie, ktoré nie sú otvorené nepretržite, ale zatvárajú už o siedmej alebo o desiatej večer. Tie pochopiteľne vykázali nulový podiel polnočných pacientov. Lenže táto nula neznamená, že v noci sú tam všetci zdraví - len to, že nemajú kam ísť k doktorovi.
„Nezáujem“ pacientov o pohotovosť nie je regionálne rovnomerný. Ak je nablízku nemocnica, pacienti zvyknú využívať centrálny príjem - v takom prípade je naozaj otázka zrušenia pohotovosti relevantná. Ušetrené peniaze sa dajú presmerovať práve na lepšie fungovanie centrálnych príjmov.
Ale na Slovensku sú - podľa tých istých dát, z ktorých vychádzala ministerská analýza - regióny, v ktorých 10 až 20 % pacientov prichádza na pohotovosť po polnoci: Kysucké Nové Mesto, Liptovský Hrádok, Turčianske Teplice, Banská Štiavnica, Tornaľa, Detva, Šurany, Zlaté Moravce, ... V Partizánskom sa dokonca 40 % všetkých návštev na pohotovosti uskutoční až po 24:00, v Šali 36 % a v Tornali 30%.
Ani ľudia z väčších miest by nad týmto návrhom nemali mávnuť rukou. Napríklad jedinú v noci fungujúcu stomatologickú pohotovosť v Bratislave navštívi po polnoci 18 % jej pacientov. Platí však, že plošné zrušenie nočnej pohotovosti sa dotkne najmä ľudí z regiónov bez nemocnice s fungujúcou ústavnou pohotovosťou. To je dôvod, pre ktorý si myslím, že uniformné riešenia - platné v rovnakej podobe pre celé Slovensko - nemôžu fungovať. (pokračovanie: ako by som to riešil ja, keď sa robím taký hustý? )(predchádzajúca časť: Zisk na úkor dostupnosti )